už ti to celkom ide

Neďaleko Trebišova býva teta Ľubinka. Vo svojom bydlisku sa cíti veľmi dobre.V obývačke má hodiny, ktoré hlasno bijú. Pristanú k jej drevenému nábytku,ktorý urobil jej manžel Robík. Majú krásne zelené byle a rybyčky červenej farby. Robík často kričí: "Bisťu, ako rád by som navštívil modrobielu Ibizu!" Zatiaľ bývajú cez prázdniny len v Bystrom, Bytči sa Sklabini.

Neďaleko Trebi_šova b_ýva teta Ľub_inka. Vo svojom b_ydlisku sa cíti veľmi dobre.V ob_ývačke má hodiny, ktoré hlasno bi_jú. Pristanú k jej drevenému náb_ytku,ktorý urobi_l jej manžel Robi_k. Majú krásne zelené by_le a ryb_ičky červenej farby. Rob_ik často kričí: "B_ysťu, ako rád by_ som navštívil modrob_ielu Ib_zu!" Zatiaľ b_ývajú cez prázdniny len v B_ystrom, B_ytči sa Sklabi_ni.

Neďaleko Trebišova býva teta Ľubinka. Vo svojom bydlisku sa cíti veľmi dobre.V obývačke má hodiny, ktoré hlasno bíjú. Pristanú k jej drevenému nábytku,ktorý urobil jej manžel Robík. Majú krásne zelené byle a rybyčky červenej farby. Robík často kričí: "Bysťu, ako rád by som navštívil modrobielu Ibizu!" Zatiaľ bývajú cez prázdniny len v Bystrom, Bytči sa Sklabini.

Romana Antalová: 0ch.

Neďaleko Trebišova býva teta Ľubinka. Vo svojom bydlisku sa cíti veľmi dobre.V obývačke má hodiny, ktoré hlasno bijú. Pristanú k jej drevenému nábytku,ktorý urobil jej manžel Robik. Majú krásne zelené byle a rybičky červenej farby. Robik často kričí: "Bysťu, ako rád by som navštívil modrobielu Ibizu!" Zatiaľ bývajú cez prázdniny len v Bystrom, Bytči sa Sklabini.